Zborovský hrad

Zborovský hrad alebo Makovica je zrúcanina hradu blízko obce Zborov v okrese Bardejov. Najstaršie zmienky o hrade pochádzajú zo začiatku 14. storočia. V rokoch 1364 – 1470 bol majetkom Cudarovcov, po ich vymretí daroval kráľ Matej panstvo Rozgonyiovcom, ktorí tu sídlili do roku 1512. Po nich prešiel do vlastníctva Tárczayovcom, ktorým patril do roku 1548. Serédyovcom patril v rokoch 1548 – 1601. V roku 1601 hrad kúpili Rákociovci. V období stavovských povstaní ho napadlo cisárske vojsko a v roku 1684 ho zbúralo. Neskôr ho poškodili boje medzi Rusmi a Rakúšanmi počas 1. svetovej vojny.
 

Zborovský hrad bol postavený pravdepodobne v 3. a 4. decéniu 14. storočia na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Prvá písomná správa o ňom pochádza z r. 1347.

Pôvodný kráľovský gotický hrad tvorilo nádvorie zhruba trojuholníkového pôdorysu s obranným múrom, hranolovou vežou (donjon), palácom a kaplnkou. V 14. – 16. storočí ho postupne vlastnili šľachtické rodiny Cudarovcov, Rozgonyiovcov a Tarczayovcov. Pravdepodobne za panstva Cudarovcov bolo pristavané druhé nádvorie s najmenej dvoma polkruhovými baštami. K zásadnej prestavbe gotického jadra a modernizácii výzbroje došlo v druhej polovici 16. storočia, keď hrad patril Šeredyovcom. Tieto zásadné stavebné zmeny boli vyvolané ako akútnym tureckým nebezpečenstvom tak aj novými vyššími nárokmi na bytovú kultúru.

Okrem úprav na hornom hrade bolo prestavané a rozšírené druhé nádvorie a pribudlo tretie nádvorie s polygonálnou a polkruhovou baštou, obranným múrom s ochodzou a strieľňami a dômyselnou vstupnou bránou zabezpečenou padacím mostom.

Dolné (tretie) nádvorie bolo predelené múrmi, čo umožňovalo lepšiu kontrolu prístupu do stredného nádvoria a v jeho západnej časti boli k hradobnému múru pristavané hospodárske objekty. Renesančnými stavebnými úpravami podľa talianskych vzorov bol zdokonalený zastaraný a nevyhovujúci fortifikačný systém a vzniklo pohodlné zemepanské sídlo spĺňajúce najnáročnejšie dobové požiadavky bývania. Rákociovci, ktorí vlastnili hrad 17. storočí, sa venovali už len jeho údržbe.

V druhej polovici 17. storočia sa presťahovali do kaštieľa v Zborove. Za povstania Imricha Thökölyho, napriek silnému odporu obrancov vedených jeho manželkou Helenou Zrínskou, bol hrad 14. októbra 1684 cisárskymi vojskami generála Schultza dobytý. V r. 1666 slávil na hrade sobáš s Helenou Zrínskou jej prvý manžel František Rákoci I. O desať rokov neskôr tu aj zomrel. Hrad sa spomína ešte v inventári z roku 1704 v časoch povstania Františka Rákociho II. ako funkčný.

Hradná zrúcanina bola počas 1. svetovej vojny značne poškodená. Hradný kopec bol už v r. 1926 vyhlásený za chránenú oblasť a jeho ochrana bola rozšírená v r. 1950 vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu, čo ho zaraďuje medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Ochrana je zameraná najmä na mohutné niekoľko storočné jedince duba letného vysadeného pozdĺž prístupovej cesty na hrad.

Zaujímavou architektonickou pamiatkou Zborova je aj Rákocziova kaplnka z roku 1640 v Kostole sv. Margity.

V obci Zborov sa nachádza vojenský cintorín z 1. sv. vojny, pamätník z 1. sv. vojny venovaný 28. pražského pluku a vojenský cintorín z 2. sv. vojny, ktorý ako prvý na Slovensku zrekonštruovala nemecká organizácia na záchranu hrobov.