Čo chutilo cisárskemu páru

Počas vlády rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa I. a jeho manželky Sisi sa na cisárskom dvore vytvoril nový typ gastronómie, ktorá bola podrobená rôznym vplyvom. Jednak bola ovplyvnená kuchyňou jednotlivých krajín patriacich monarchii, a jednak množstvo nových receptúr a nových druhov prísad prinášal cisársky pár z ciest – maďarská kuchyňa, česká kuchyňa, balkánska kuchyňa, talianska kuchyňa

*****

V našej ponuke nájdete špeciality, ktoré si cisársky pár najviac obľúbil a ktoré zanechali stopy v rakúskej kuchyni dodnes. Všimnite si našu ponuku

vždy v NEDEĽU

s názvom „Raňajky podľa Sisi a Jozefa“ a „Obed podľa Sisi a Jozefa“

Z histórie Bardejovských Kúpeľov v čase pobytu Sisi:

„Denne sa vznešenému hosťovi už servírujú aj mäsité jedlá, pričom Jej Veličenstvo je mimoriadne spokojné predovšetkým so špecialitami maďarskej kuchyne. Dokazuje to napríklad aj jej záujem o recept na prípravu zvlášť chutnej maďarskej pečienky, ktorý si dala od pána Schuberta napísať.“

„Ako zaujímavosť pokladáme za potrebné spomenúť, že Jej Veličenstvo počas svojich letných prechádzok v okolí kúpeľov si takmer denne kupovala rožok od istého bardejovského pekárskeho učňa, ktorý neúnavne ponúkal pečivo „Veľkomožnej panej“. Mlieko dodával Jej Veličenstvu hlavný kontrolór kúpeľov pán Sarkady. Kráľovná si kravu pri istej príležitosti pozrela, a tento mimoriadne pekný exemplár kúpila a dala odoslať do Viedne.“

(z Pamätnice Bardejovských Kúpeľov, „Pamätné listy vydané pri príležitosti odhalenia pamätníka v Bohu oslávenej Kráľovnej Alžbety v Bardejovských Kúpeľoch dňa 16. augusta 1903, vyd. Móric Šalgó v Bardejove, r. 1903) 

Stravovacie zvyklosti Sisi

O stravovacích návykoch Sisi existuje mnoho, často aj veľmi protichodných spomienok súčasníkov. Všetky sa zhodujú v názore, že cisárovná predovšetkým v mladosti vôbec nepohrdla mäsom, mala rada hovädzie, ale aj divinu, ryby, artičoky, kaviár a ustrice.

         Jej stravovacie návyky sa podľa okolností striedali. Po obdobiach takmer obvyklého stolovania, ale s dôrazom na striedme množstvo, často nasledovali obdobia čisto tekutej stravy alebo úplného pôstu. Pritom niektoré pramene zdôrazňujú, že normálne stolovanie sa často spájalo s pobytmi v cudzine, a naopak až skoro fóbie sa prejavovali po návrate z Viedne.

         A ako sa zachovalo z liečebného pobytu v Aix-les-Bains v roku 1895, po ľahkom obede si dopriala aj cigaretku alebo dokonca cigaru. Ale veľmi dôležité bolo mlieko, ktoré bolo v niektorých obdobiach ozaj jej jedinou potravinou. Jej vášeň pre mlieko spôsobila, že priamo pri zámku Schonbrunn bolo hospodárstvo s dojnicami a hydinou. Často si na svoje pobyty v cudzine nechala dopraviť svoje vlastné kravky, aby mala záruku kvality čerstvo nadojeného nápoja.

         Popri káve, čaji a mlieku mala rada aj bavorské pivo, predovšetkým maďarské či grécke vína, šampanské, madeiru. Samostatnou kapitolou boli sladkosti, na ktorých si preukázateľne rada pochutnávala. Dôkazom sú aj zachované účty dvorných dodávateľov ako cukrárov Demel, Gerstner či Pischinger a Gerbeaud. Aj rakúsky cukrár Anton Rumpelmayer, ktorý sa usadil na Azúrovom pobreží, patril k jej obľúbeným dodávateľom pri tamojších pobytoch.

         Pritom to vôbec nie je v rozpore s jej túžbou po štíhlosti, lebo vždy potom domnelé či skutočné stravovacie prehrešky kompenzovala prísnou diétou. Samozrejme, že predstavu ideálnej hmotnosti mala vždy. V pozostalosti grófa Contiho sa zachovala napríklad krátka správička od Sisi z 11. októbra 1895: „Včera sme išli do Monte Carla, raňajkovali sme u Noela Patarda. Ustrice, kaviár, zelenú špargľu a čaj. Bolo to vynikajúce a nebola som ťažšia ani o „Loth“ – teda 17,5 g. Dnes ráno som vážila 50 kg a 36 dkg, čo je ešte krajšie.“ Mala samozrejme aj obdobia, keď sa jej potrava priamo protivila.

         Jeden z menej známych fenoménov predstavujú oddelené kuchyne pre jednotlivých členov cisárskej rodiny. Z roku 1863 existuje písomný doklad, ktorý vymedzuje úlohu malej kuchyne, určenej výlučne na prípravu jedál a nápojov pre cisárovnú. Platilo to, pravdaže, len mimo oficiálnych príležitostí. No pritom to nebol len akýsi vrtoch mladej cisárovnej, lebo aj rodičia cisára Františka Jozefa mali od roku 1832 oddelené kuchyne, a takéto sa spomínajú i v dokumentoch už od 16. storočia.

         Napokon aj všetky deti cisárovnej dostávali stravu, pripravovanú v oddelených kuchyniach. Až po Alžbetinej smrti zanikli aj oddelené kuchyne na cisárskom dvore.

Legendy o cisárskom trhanci (obľúbené jedlo cisára Františka Jozefa)

Legenda: Dvorný cukrár sa pokúsil vytvoriť niečo nové pre cisársky pár, ale ináč maškrtnej cisárovnej Sisi sa svojou kreáciou nezavďačil. Ponúkaná sladkosť sa jej zdala priveľmi nebezpečná pre jej až chorobne starostlivo udržiavanú štíhlu líniu. Ale František Jozef sa v snahe zachrániť situáciu pustil do ponúkanej porcie so slovami: „Tak sa teda pozrime, čo za nepodarok – šmarn – nám ten náš Leopold pripravil ...“

Legenda: Cisár František Jozef bol aj náruživý poľovník. Pri pobyte v kúpeľoch Ischl sa raz ocitol (podľa jedných zablúdil, podľa iných ho zaskočilo počasie) v kolibe mliečneho farmára. Pohostinní horali mu ponúkli chutnú omeletu či palacinku, ktorú vraj možno v rozrušení zo vzácnej návštevy ešte aj potrhali. Hostiteľ sa pokorne ospravedlňoval, že ponúka len taký akýsi nepodarok – šmarn. Cisárovi ale naozaj chutilo, a tak odvetil, že odteraz je to teda cisársky nepodarok. A často si ten múčnik, nielen pri svojich poľovačkách doprial. Dnes už toľkí na poľovačky nechodia, ale teplý cisársky múčnik je stále obľúbeným posilnením aj v alpských lyžiarskych strediskách.

Legenda: Cisárovná Sisi – bola známa tým, že vareniu veľmi neublížila – sa rozhodla experimentovať v kuchyni a ... obľúbená omeleta sa zmenila na trhanec. Pri otáčaní na panvici sa jej totiž omeleta potrhala.

(Informácie sme čerpali z článku „Sissi a cisársky trhanec, diéty a stravovacie zvyklosti jej veličenstva“ autorka: Viera Dudášová, ktorý bol zverejnený v časopise GASTRO č. zima 4/2021-2022)